Basnicky.sk

Bol krásny večer a ja som sedela celá vyplašená vedľa neho.
Zvyklo ma zahriať teplo,kedˇ som videla ten pokoj v očiach jeho.

Stále opakoval,že mám prekonať svoj strach.
A ja som vtedy túžila cítiť jeho dotyk na perách.

Kedˇ mi podal svoju ruku a naše prsty sa splietli.
Cítila som akoby moje túžby aj srdce spoločne vzlietli.

Mala som pri ňom pocit istoty,aký som už dlho nemala.
A moja zaľúbenosť k inej osobe sa zlomila.

Nevnímala som to ešte vtedy tak dôkladne.
Vedˇ mi to pripadalo úplne rozporuplne.

Ale všetky ľady sa prelomili kedˇ som vyšla von.
Nič iné ma odvtedy netrápilo len on.

Chcela som čas vrátiť späť.
Jeho prvú sms som vedela naspamäť.

Vtedy neznamenala nič,ale teraz by znamenala úplne všetko.
Ako som mohla vtedy myslieť tak plytko?

Aj kedˇ teraz cítim to,čo ešte nikdy.
Nepriznám mu to aj keby sa lámali všetky ľady.

Kedˇ sme boli pri Dunaji a videla som tú šíru vodu.
Prestala som chcieť vlastniť slobodu.

Stála som tam na okraji a túžila po jeho objatí.
Obzrela som sa,a on sedel sám na lavičke vzapätí.

Či túžil po tom čo ja ostane ukryté v Dunaji.
On zostane jediným svedkom,či sme obaja túžili byť svoji.

Pri pohľade na tie svetlá v magickej tme.
Som túžila nech pre seba stvorení sme.

Moja túžba však zostane na vežičkách hradu.
Už nedokážem sama prekonať tú hradbu.

Znova moje city zostanú spomienkami.
A moje slzy v kope šrku kamienkami.