Basnicky.sk

Vždy som vnímala budúcnosť ako čosi vzdialené, čosi, čo sa ma netýka. Teraz, v 9. ročníku základnej školy som sa už musela vážne zamyslieť nad tým, čo bude ďalej.
Na akú školu mám ísť? Stačí mi stredná alebo by som rada šla aj na vysokú? Tieto otázky mi v prvom polroku behali hlavou. Vôbec som nemala jasné, čo by som v živote chcela robiť. Nakoniec som sa rozhodla pre gymnázium. Veď po ňom môžem ísť na hocijakú vyskoú školu, a tak sa rozhodovanie o mojej budúcnosti opäť presunulo- budem sa nad tým zamýšľať o štyri roky. Po maturite. Alebo o päť, ak by som náhodou nezmaturovala. No môže sa stať, že sa v treťom ročníku zaľúbim do úžasného chlapca s krásnymi očami, ujdeme spolu do zahraničia, no po čase ho opustím a vezmem si nejakého starého milionára, po ktorom zdedím ohromný majetok. No možno si ten úžasný chlapec s krásnymi očami v druhom ročníku začne s dievčaťom z inej triedy, a tak sa nikdy nedáme dokopy. Ja zmaturujem, pôjdem na vysokú školu a bude zo mňa doktorka, právnička či ekonómka. Zoznámim sa s nejakým fajn chlapíkom, vezmeme sa, budeme mať dve deti a psa. Alebo ma v štvrtom ročníku vyhodia zo školy, budem sa živiť všelijakými podradnými robotami, nikdy si nenájdem poriadneho muža a skončím ako zatrpknutá stará dievka.
Keď tak nad tým rozmýšľam, nie je celkom pravda, že budúcnosť mám vo vlastných rukách. Občas sa stanú veci, ktoré nemôžem ovplyvniť. Na mne je už len to, ako si s nimi poradím.