Basnicky.sk

Kľud. Stála tíš.
Nemo sa prizerám.
Asi nič necítiš,
Ale nikdy si nebol sám.

Nevie to nik,
Iba malý okruh ľudí,
Ja sama som vinník,
Nech ma iný súdi.

Vyhýbam sa pohľadu
I keď ho hľadám,
Nepodlieham nápadu,
Že to už vzdám.

Pýtam sa seba,
Prečo rozum vzdoruje
A zároveň i teba,
Či láska v tebe panuje.

Som smutná,
Že nedokážem vyjadriť svoje city.
Som nepotrebná,
Myslia si, že sú to mýty.

Je to ale pravda,
Čistá, krištáľová,
Nech nie je krivda,
Nech ma neobvinia znova.

Ja viem, že som zbabelá,
Ale mám strach,
Či reakcia nebude zlá
A nesfúkne ma ako zo stola prach.

Už sa musím odhodlať,
Už to nesmiem odkladať,
Už to musím povedať
I keď možno budem plakať.

Stojí tam pri dverách
A je sám,
Slová mám na perách,
Že rada ho mám...