Basnicky.sk

Kde hľadať šťastie?
Kam mám za ním ísť?
Opadne i lístie,
Kým pochopí, s čím musím ísť.

V srdci snehu,
V duši ľadu,
Cítila som nehu,
Úplne mladú.

Obdaril môj život krásou
I keď to nevie.
Dívala som sa spoza svojich vlasov,
Stále nič nevie.

Moje srdce plesá,
Keď vidím jeho tvár,
Nádej mi vzkresá,
Jeho úsmevu žiar.

A ako z popola
Živý oheň vzrastie,
Moje city nič nezdolá
I keď nemám šťastie.

Estel – nádej, v reči dávnej,
V spomienke večnej,
V snahe márnej,
V rýchlosti riečnej.

Nič netuší,
Čas stále plynie,
Navzájom sa všetko ruší
A vo mne to hynie.

„U-chebin estel anim.“
Myslím si.
I rozum mal ostať planým,
Keď nádej na vlásku visí.

On nevie, že s ním by bol život krajší,
Dúfam v opak skutočnosti.
Nezostáva nápad lepší,
Než zašepkať v jeho prítomnosti:

„Trápim sa
a som asi bez nádeje,
ale nehnevám sa,
lebo vnútená láska nie je.

Ja len chcem,
Aby si pochopil
Ten pojem,
Pred ktorým si zrak klopil.

Som sama
A bojujem s časom.
Kedy láska priama,
Príde v žití našom?

Dúfam, že pochopíš,
Čo pre mňa znamenáš.
Ľady len ty prelomíš
A čas môže byť len náš...“