Basnicky.sk

Čo sa vo mne skrýva? Clivota?
Nie. „Len“ citov súboj.
V tomto zlomku života
Prišla láska ako príboj.

Nepokoj mám veru v duši,
Či to aspoň trochu tuší.

Je vysoký, veselý,
Má krásne oči,
Ale srdiečko mi žiali,
Keď mi zíde z očí.

Má ten najsladší úsmev,
Ktorým ma vždy poteší,
Sála z neho nehy spev,
Čo ma hreje na duši.

Bože, ten môj ideál!
A kto vlastne je?
Je pánom tanečných sál,
Či zviera s tancom boje.

Jedno je isté,
Asi mu nič nepoviem.
A môže zožltnúť všetko lístie,
Ja v ústraní zostanem.

Slová, slová, slová ...
Ja to už nevydržím!
Nie som náladová,
Ale o niečom už dávno sním.

Nechcem sa hrať na slečnu tichú,
Nechcem hrať vždy tú nevinnú,
Ale nevyhnem sa vzdychu,
Či jeho srdce nebije pre inú.

Či sa na niečo zmôžem a či nie,
Vynaložím veľké úsilie.

Ak sa už odvážim, nevezmem to spiatky.
Všetko sa snažím uniesť, čím trápim sama seba.
Ale ak čítaš tieto riadky,
Toto je len pre teba:

„Neviem čo si o mne myslíš,
ale dokážeš zrak nesklopiť,
neviem čo ku mne cítiš,
ale dokážeš ma pochopiť.

Si ten niekto ma rozosmeje,
Máš ten dar.
Pre mňa dážď sa sype a sneh leje,
Keď mi povieš slov pár.

Vieš kam vedú moje stopy?
Vieš, že idú rovno k tebe?
Či to tvoje srdce pochopí
Je už len na tebe.

Tvoj hlas je sladký ako med,
Kto by to o tebe povedal,
Ale zároveň si pre mňa jed
A neviem, či by si ma oživoval.

Nech sa dlaň dotkne dlane
A nežne sa na mňa pozrieš,
To je moje prianie,
Tak už o tom konečne vieš.

Ak aj povieš ešte: „Mám Ťa rád!“,
Splní sa mi najkrajší sen
Aj pobozkám ťa miliónkrát,
Či bude noc a či deň.

Ďalej už neopíšem svoje city,
Lebo na rade si ty ...“