Basnicky.sk

Pýtam sa často sama seba,
prečo vraždíme,čo nám je s láskou dané,
prečo ničíme krásu modrého neba,
prečo dávame len sľuby plané.

Prečo dávame nádej a berieme city,
ked nemôžeme ich potom vrátiť späť,
prečo niekto je stále osudom bitý,
a niekto klame zo strachu hned.

Pýtam sa,prečo niekde je šťastie,
hoci človek nemá nič,
prečo dieťa tak rýchlo rastie,
prečo okolo je samý gýč.

Prečo za obed padá vždy niečo čisté,
čo nemôže za to,že má krásnu kožu,
prečo spomienky sú staré,hmlisté,
a prečo slzy nepomôžu.

Môžem sa pýtať,
môžem hľadať,
môžem snívať,
ale najmä plakať..