Basnicky.sk

Raz,keď písal som ďalšiu báseň,pýtali sa ma,prečo píšem iba smutné,že chýba tomu radosť,vášeň...ako keď struny chýbajú lutne...
Že prečo nepíšem o šťastí a o krásnom živote,čo žijeme plný nádherných slastí,čo na dušu pôsobia príjemne..
Rukou som hrabol do vlasov,podoprel bradu,zastretým hlasom povedal som pravdu...
že život vystrieda smrť a šťastie je len zdanie v nešťastí,z rieky do mora vzalo plť,kto mi zaručí,že sa nestratí?
Kde mám istotu,že keď dám lásku,tak ju aj dostanem?
V stredu budem ľúbiť a v sobotu sám ostanem.Nemám žiadne ideály a neverím v bohov,ľudia sa mi za to smiali,tvrdili,že nejdem s dobou.Ísť?Ale kam?
A tak len utekám a smútok možno v strach prerastie...