Basnicky.sk

Nové ráno svitá,cítim sa jak stratený pešiak na šachovnici,láska od žiaľu na smrť zbitá,nehybne leží na slole v márnici.
Starý a špinavý hrobár do tvrdej zeme hĺbi jamu trocha som sa ho bál,kým vysvetlil som mu,že ľudia klamú,že láska neumiera,len potrebuje čas,že zbytočná je v zemi diera,že žije v každom z nás..
Zaplakal hrobár nad svojim činom,prosil o odpustenie Boha,ja som stál a plakal pri ňom,dnes LáSKA UMRIEŤ MOHLA..