Nové ráno svitá,cítim sa jak stratený pešiak na šachovnici,láska od žiaľu na smrť zbitá,nehybne leží na slole v márnici.
Starý a špinavý hrobár do tvrdej zeme hĺbi jamu trocha som sa ho bál,kým vysvetlil som mu,že ľudia klamú,že láska neumiera,len potrebuje čas,že zbytočná je v zemi diera,že žije v každom z nás..
Zaplakal hrobár nad svojim činom,prosil o odpustenie Boha,ja som stál a plakal pri ňom,dnes LáSKA UMRIEŤ MOHLA..
Dátum vloženia 10. 7. 2006 09:49viwuska23
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2070
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti