Basnicky.sk

...Kým sa dostal von z lesa,bol už celý doškriabaný od konárov a kríkov,ktorými si prerážal cestu.Nedbal už na nič.Bolesť necítil a hnal sa,ani sám nevedel kam.JEDNODUCHO UTEKAL PRED SVETOM.Srdce mu divoko bilo a ďalej už nevládal.Chytil sa za hruď,v ktorej ho už hrozne pichalo a zastal.Bál sa.BOL SÁM UPROSTRED LÚKY a chcel sa z nej čo najskôr dostať preč.Lenže kam?Zvalil sa na zem a pozrel na oblohu.Bola čistá a posiata miliónmi hviezd.Tak rád by s nimi splynul.Dych mal ešte veľmi rýchly.Hlava ho hrozne bolela a zistil,že na mnohých miestach krváca.Bola tmavá noc,ale jeho myšlienky boli ešte tmavšie.Čo teraz?Má toto vôbec nejaký význam?Nemal mu kto odpovedať,aj keď si to veľmi želal.Po chvíľke zaspal od vyčerpania.
Keď sa prebral,slnko už svietilo.Nevedel,ako dlho spal a ani kam sa to dostal.Aj keby sa chcel vrátiť,cestu by nenašiel.Nepamätal si ju.Rozhliadol sa vôkol seba.Pekná príroda,pomyslel si.Až neskôr,ako tam sedel a uvažoval čo ďalej si všimol,že šaty má na mnohých miestach potrhané a rany,ktoré mu spôsobili porasty v lese,ho trocha štípali.Bol veľmi smädný,ale kde by nabral vody?Jediné,čo pri seba mal,bol list a telefón.Ten mal však vybitý.Vybral z vrecka starší poskladaný papier a začal ho čítať:
... Nie je dôležitá tvár,ale čo v srdci máš,tvár na krásu je,no srdce napovie,čo v tebe je,srdce nezradí priateľa,srdce dá skôr veľa,ako tvár pekná a nezrelá....
Tento list si už prečítal mnohokrát,ba poznal ho už i naspamäť,ale aj tak si ho kedykoľvek,keď mu bolo smutno prečítal.Uisťoval sa tak,že ho predsa niekto má rád.Bol to pre neho kúsok veľmi cenného papiera.
Nielen,že bol stratený na neznámom mieste,ale nevedel ani čo so svojím životom...