Basnicky.sk

Nie, nie takto, nie bez rozlúčky
Odišiel si len tak...

Už viac nechytíš ma za ruku
už viac neobjímeš moje boky
viac spolu nepôjdeme tajne na lúku
nebudem po tme počúvať tvoje kroky.

Tá správa zastihla ma nečakane
ako keď niekto telefón zvesí
v zrkadle vidím oči uplakané
seba sa pýtam - kde si?

Ja stratila som ťa už naveky
už pri mne neuzriem ťa viacej
stal si sa pre mňa veľmi ďaleký
už nedočkám sa, kým sa vrátiš z práce.

Náš byt bez teba je ponorený do tmy
a nemá kto zažať svetlo
stáva sa, že človek
sám zistí, čo je peklo.

Posteľ tvoja prázdnotou zíva
ležím tu sama a pomalý dýcham
len tvoja smrť predo mnou sa tu skrýva,
robí mi tichého spoločníka.

Očí zavreté a ústa mĺkve
rozmýšľam, čo teraz robíš asi
či ešte stále ležíš v rakve,
či prišiel niekto, kto ťa spasí.

Pomaly prechádzam naše miesta tajné
kam chodili sme keď chceli sme byť spolu
no príde čas, kedy sa veci stávajú zradné
sadám potichu k nášmu kuchynskému stolu.

Prezerám všetky naše fotky, jednu...druhú
a pri každej sa spomienky iná vynorí
ako tešil si sa keď videl si dúhu
ako sme dovolenkovali pri mori.

No prišiel čas, keď pobrať sa ďalej treba
fotky spáliť a hlavne sa nebáť
že spomienky s nimi odídu.

Navždy ostaneš v mojom tele a mojej mysli
a v mojom srdci miesto budeš mať neustále
hoc bude padať aj dážď kyslý
nezmyje mi ťa z mojej tváre.