Simi
Neskrotený anjel
Rubíny miesto očí skákali po mojom tele.Vietor miesto dychu rozpaloval moju kožu.Miesto rúk máš hodváb,jemnejší ako ten z Indie.Bozky boli ľahšie ako dotyky motýlich krídel.Zrazu som padala doneznáma v tvojom náručí,tvojom objatí,tebou uväznená,tebou odsúdená.Len pre teba stvorená.Vtedy neexistuje nič len ty a ja.Vtedy nepotrebujeme nič len naše telá a oheň.Oheň čo robí naše srdcia žeravými.Srdcia čo sú horúce,vrelé.Tie čo chcú len vo svojom spojení vybuchnúť.Sinejšie než najväčšia sopka.Výbuch,ten bude zrodením.Naší poznaním nebezkého kráľovstva.Výbuch nám dá krídla.Necháme tam štyri steny,zemská príťaž zrazu zmizne a vzlietneme.Let bude nespútaný,nebesky rýchly a nespútaný.Lebo ty si môj Neskrotený anjel.
Dátum vloženia 6. 7. 2006 22:17Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1452
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti