Basnicky.sk

V lese vládlo ticho, narúšané iba húkaním sov a inými nočnými zvieratami. A hoci bolo leto, tento večer bol chladný. Studené ruky noci objímali postavu stojacu uprostred tmavého lesa. Mračná sa pohybovali na nebi, a pritom odhalili skrývajúci sa mesiac v splne. Z každej strany sa odrazu začínalo zavýjanie. Boli to vlky? Vlkolaci? Démoni? To neviem. No viem to, že nie každý by sa odvážil vstúpiť do tohto lesa. Pretože tento les je ten, ktorý nazývajú les duchov. A nie nadarmo. Tento les obývajú všetky temné zvery vyhnané zo sveta ľudí. Sú tu všetci. Vlkolaci, upíry, démoni, trollovia, golemovia no i duchovia a povrávalo sa, že i samotný satan tu sídli. Ľudia sa tu báli vstúpiť i za dňa. Vstúpili tu iba tí, čo mali pevnú vôľu a veľkú dávku odvahy. A i tak sa živí nevrátili. No predstavte si, čo by to bolo v noci. Noc je kráľovnou všetkých temných, pretože temní sa boja svetla. A predsa človek zahalený do čierneho plášťa tu stál. Stál, hľadel a načúval do tmy. No i napriek jeho pozornosti ho sledovali spoza starého stromu červené oči. Postava, ktorá ako keby zacítila pohľad na svojom chrbte, sa prudko otočila. Zahľadela sa do tmy. Pomaly prešla ku stromu a pozrela sa naňho. Z tieňa starého stromu vystúpila na svit mesiaca nádherná temná elfka. Postava ju hneď spoznala. Bola to ona. Ju hľadal v tomto lese. Mala nádherné dlhé rovné čierne vlasy a červené oči. Pred tými očami by sklonil zrak aj ten najudatnejší rytier akého poznáte. Ten pohľad sa vám zabodol do srdca a cítili ste sa pred ním maličkí a slabí. No postava v čiernom plášti ten pohľad vydržala, hoci si bola istá, že ten pohľad jej prenikol do každého kúska jej duše. Po dlhom tichu prehovorila: ,,Hľadal som ťa.“
Elfka si ho prezrela od hlavy až po päty. Aj ona ho spoznala, hoci to nedala najavo. Odvrátila pohľad a ľadovým hlasom povedala: ,,Čo tu robíš ty červ?“
Muž sa pri týchto slovách jemne zachvel a zahľadel sa do zeme. Z oka mu vyšla malinká slza, preto lebo dúfal, že si elfka spomenie na neho, rodinu a svoj starý život. No opak bol pravdou. Nemala tušenie kto je on. Pretože keby to vedela, toto by nepovedala. Pozná ju odmalička. No spamätal sa a odvetil: ,, Prišiel som si po teba. Viem, že oni ťa prinútili aby si sa k nim pridala. No stále máš možnosť vrátiť sa. Spomeň si na mňa. Na svoju rodinu. Na svoj život pred týmto.“ Jej oči sa zahľadeli do diaľky. Akoby sa pokúšala spomenúť si na niečo čo bolo dávno predtým ako sa narodila. No keď prehovorila, jej hlas bol ostrý a ľadový.
,,Nie! Klameš! Oni sú moja rodina! Patrím k nim. Sama som sa rozhodla pridať sa k temným! Ja... ty... nepoznám ťa!“ očividne klamala. Spoznala ho hneď. No nemohla to dať najavo. Inak by ho zabili. Vedela, že sú nablízko. No on bol čoraz zúfalejší. Zúfalým hlasom povedal: ,,Prosím! Vieš, že ťa mám rád! Vráť sa! Ty ma musíš poznať.“ Elfka sa zatvárila rozpačito. Toto jej ešte nikdy nepovedal. Aj ona ho milovala. No tieto city si nedali nikdy najavo. Ju sľúbili inému a on bol chudobný. No o to statočnejší. Nakoniec roztraseným hlasom odvetila:
,,Myslíš to vážne? Nežartuješ?“ On sa pri týchto slovách nebadateľne pousmial. ,,Ako by som mohol o tomto žartovať. Nie. Vážne. Milujem ťa!“ odvetil. Elfka sa po prvýkrát usmiala. Celkom zabudla na nebezpečenstvo, ktoré im hrozí. Teraz nezáleží už na ničom. Iba na ich láske. Miluje ho a on miluje ju. Odíde s ním a nikdy sa do tohto prekliateho lesa už nevráti. No odrazu lesom preletel tucet šípov. Jeden z nich sa zapichol jemu rovno do srdca. Na mieste bol mŕtvy.
,,NIEEEEEE!!!!“ kričala elfka. No už bolo neskoro. Bezhlavo bežala za ním a hodila sa mu na hruď. Cítila pomaly chladnúce telo osoby, ktorú tak milovala. Tíško odišla duša najodvážnejšieho muža. Mesiac sprevádzal jeho poslednú rozlúčku so svetom. Jeho telo bezduché ležalo v náručí elfky, zatiaľ čo jeho duša sa na to dívala z hora a chystala sa na poslednú cestu. Poslednú skúšku života.

Zo všetkých kútov lesa začali vychádzať temné bytosti.
,,Skoro ju presvedčil.“ Zašepkal jeden druhému.
,,Je už mŕtvy?“ znela otázka medzi bytosťami.
,,Áno.“
To boli posledné slová, ktoré v ten večer elfka počula, pretože upadla do hlbokého bezvedomia.