Basnicky.sk

Môj prvý pohľad do tvojich očí smeroval,
už v tej chvíli som ti časť srdca venoval.
Ani som nedúfal, že sa na mňa pozrieš,
a nie to ešte, že sa na mnou niekedy obzrieš.
Mysľou mi preletel celučičký svet,
a rozhodol som sa, že to skúsim, že musím ísť vpred.

No tá cesta sa mi nekonečná zdala,
a v ušiach mi stále jedna pieseň hrala.
Tá pri, ktorej som ťa do tanca vyzval,
tá pri, ktorej sme boli blízko seba.
Už vtedy by som sa ti najradšej priznal,
že rozum prestal vládnuť v mojom tele a začala neha.

Pri spoločných dotykoch sa mi jemne telo chvelo,
možno aj preto znel môj hlas tak nesmelo.
Ale čas neúprosný sa so mnou zahrával,
a ja som ťa i napriek tomu spoznal.
Moje obavy, že ma odmietneš sa stupňovali,
a nohy v kolenách sa mi čoraz viac podlamovali.

Pokusy pozvať ťa von mi nevychádzali,
a postupne do zabudnutia upadali.
Už ani srdce ani rozum tomu neverili,
no moju výdrž iba snáď overili.
No hoci sa hovorí bitka sa nevyhrá sama,
no ty si bola na mňa príliš veľká dáma.

No všetci anjeli pri mne asi stáli,
a moje zúfale modlitby vyslyšali.
Všetko si to do svojich rúk vzala,
a moja duša akoby z mŕtvych vstala.
Akoby si sa do vtedy so mnou iba hrala,
akoby si sa mojej zúfalosti rovno do očí smiala.

Naše prvé rande bolo také zvláštne,
bolo iné ako boli tie predtým, tie ostatné.
Takmer celý večer si sa smiala,
a mňa pri srdci istá spokojnosť hriala.
Čím viac sme sa poznali, častejšie sme boli spolu,
no chodili sme von stále a znovu.

Každým dňom si sa mi viac páčila,
akoby si mi srdce niečím omráčila.
No nijak som nemohol nabrať odvahu,
je to aj kvôli tomu, že na to nemám povahu.
Stále som sa bál najavo ti dať,
že už nechcem byť len tvoj kamarát.

Preťahoval som to z dňa na deň,
bolo to ako strašne zlý sen.
Jedného dňa, však odvahu som nabral,
a bol som rád, že som to všetko nezbabral.
Nastali chvíle radosti a smiechu,
no boli aj také kedy sme robili neplechu.

A tú najmä v zime a to v snehu,
vtedy som mal takmer celú hlavu bielu.
Váľali sme sa v kráľovstve bielom,
akoby sme sa chceli podobať anjelom.
Kotúľali sme sa na všetky strany,
ako malé deti nemali sme zábrany.

Niekedy akoby sme boli v inom svete,
a nie to, že by sme boli na našej planéte.
No bláznovstvá sme nerobili len v zimnom období,
s tým asi už nikto nič nenarobí.
Robili sme ich takmer neustále,
niektoré boli veľké, a niektoré malé.

Všetko sme vnímali ako zábavu,
i preto sme mali často dobrú náladu.
No nejestvuje vzťah, ktorý by sa obišiel bez hádky,
i v našom nám pribúdali na čele vrásky.
Niekedy už bol na pokraji zrútenia,
vyzeralo to akoby sme boli spolu z donútenia.

No ale naša láska bola silná a odolala,
veď už toľkých nepriateľov zdolala.
No raz predsa len jej odolnosť zlyhala,
a diablovi v tele človeka sa poddala.
Jednoducho akoby v nás plameň lásky vyhasol,
a ja akoby som sa na čisto pomiatol.

Prestal som si ťa načisto všímať,
a začal som o nezmysloch snívať.
Neuvedomoval som si ako veľmi si trela,
akou bolesťou si prejsť musela.
Neuvedomoval som si, že niekto môže pre mňa slzy roníš,
neuvedomoval som si, že pre mňa po nociach nespíš,
a, že len na naše spoločne prežité chvíle myslíš.

Hoci u teba nebýva zvykom aby sa u niekoho vyskytla druhá šanca,
ja som ju dostal a mohol som ťa opäť vyzvať do tanca.
Vedel som, že ak opäť sklamem,
že už stratím navždy svoju nádej.
No vďaka tvojej srdečnej šľachetnosti,
som opäť mohol prežívať chvíle radosti.

Vyzeralo to akoby sme začali odznovu,
no my sme už raz mali vyšľápanú svoju osnovu.
Hovorí, že druhýkrát to nie je až tak dobré,
no nikto nemôže tvrdiť, kým nevidel tvoje črty zvodné.
Opäť sme sa neustále šantili,
a spoločne sme sa bláznili.

Svoju druhú šancu som už z rúk nechcel pustiť,
no opäť som vyviedol niečo, prečo si ma mohla opustiť.
No ty si to nespravila, a i to je dôkaz tvojej lásky,
i vďaka tomu viem, že si úprimná, a nevymieňaš masky.
Opäť som celé noci rozmýšľal, že som ťa mohol stratiť,
a že už nikdy si sa ku mne nemusela vrátiť.

Aký mohol byť náš vzťah krásny, ak by nebolo mojich nezmyslov,
zaobišiel by sa bez hádok a zbytočných slov!
Aj napriek tomu, že sa snažím aby som to nezbabral,
do všetkého som poriadne pobabral.
No i napriek tomu ti chcem dokázať lásku svoju,
a na oplátku chcem cítiť ja tu tvoju.

Viem, že mi to dávaš pocítiť každým dňom čo sme spolu,
A viem, že i to zohráva v našom vzťahu dôležitú rolu.
Viem, že pri tebe stále nájdem útechu a pochopenie,
Dokonca i pre moje najväčšie utrpenie.
So žiadnym dievčaťom by som nebol taký šťastný,
Lebo, keď som s tebou cítim pocit krásny.

Ten pocit ľudia láskou nazývajú,
A búšenia sŕdc sa iba ozývajú.
V týchto veršoch sa ti k všetkému priznávam,
A svoje najväčšie, tajomstvá ti do rúk odovzdávam.
No to najväčšie, už pozná hádam každý,
a to znie, že v mojom srdci už si navždy.

Často krát sa zamýšľam, aké by to bolo stráviť s tebou celý život,
Že či by som ti bol verný, ako je lietadlu jeho pilot.
No odpoveď mi je načisto jasná,
nepodviedol by som ťa lebo si príliš krásna.
Áno si krásna a to zo všetkých strán,
a to nielen výzorovo , ale aj povahovo.

Veď tvoje srdiečko je otvorené do korán,
a je väčšie ako veľký kŕdeľ čiernych vrán.
No jedno už naisto viem,
že len pri tebe ostať chcem.
Milujem ťa z celej mojej duše,
tak ako milujem vôňu červenej ruže.

Moje srdce konečne tu pravú našlo,
tiež ako slnko za hory už zašlo.
Cítim, že po inej nechce už ani čuť,
tak ako vietor musí lesom duť.
Teraz horí láskou a nohou tiež,
no ale ty to asi všetko vieš.