Basnicky.sk

Bola raz jedna ruža. Bola iná ako tie ostatné. Nemala krásu ani vznešené listy. Bola jednoduchou a bezvýznamnou. Nikto si ju nevšímal, nikto o ňu nejavil záujem. Listy boli zvädnuté a biele lupienky boli ako snehové vločky. Najhoršie na tom bolo, že aj ona si o sebe myslela, že je nepotrebná a neužitočná. Chcela sa zničiť, vytrhnúť teň koreň čo ju pôda živila. Cítila sa veľmi osamelá.
Bola zasadená v jednej záhradke. Všade navôkol neboli žiadne ruže. Tie sa nachádzali v iných záhradkách, kde sa pýšili svojou krásou.
Raz jedno dopoludnie, keď si ruža len tak oddychovala si ju všimol jeden muž. Podišiel bližšie a dotkol sa jej. Chcel ju odtrhnúť, ale všimol si, že je slabá a skoro bez života. Tak ju nechal tak.
Čas plynul a ona sa postupne začala rozvíjať. Dážď ju kropil kvapkami, slnko ju hrialo svojimi lúčmi a pôda ju živila. Toto všetko si neuvedomovala, až kým sa jej neznámy muž nedotkol. Vedel, že je slabá a napriek tomu ju nechal, aby sa rozhodla žiť ďalej. Jeho dotyk ju prebudil a začala si uvedomovať, že má svoju cenu a nie je bezvýznamná. Začala rásť.
Onedlho listy ruže rástli a začali vyháňať ďalšie. Jej biele lupienky sa krásne rozvinuli. Celá sa zmenila. Jej krása priťahovala okoloidúcich a čudovali sa nad jej odvahou. Dokázala nemožné. Uvedomila si svoju jedinečnosť. To ju posilnilo a chcela ukázať svetu, že aj ona je tu. Za to všetko bola vďačná mužovi, ktorý sa jej s láskou dotkol. V jeho očiach bola vzácna.