Ako papier zhorim do tla,
zhorim v ohni tvojich pier,
ako vino vypijes ma do dna,
v pusti nasich vlhkych tiel.
Na dne sa vsak pravda skryva,
az nahle vino zhorkne ti,
ver ci never, to tak byva,
no to neskor dojde ti.
Ako papier zhoris do tla,
zhoris v ohni radosti,
ja som kraska, ty si zviera,
ako mraz ti prejdem do kosti.
Otvor oci, zatvor usta,
vasen pomiatla ti mysel urcite,
ty si davno vedel kto som,
.. vsetky tvoje ja to tusite.
Myslel si, ze je to laska?
Teraz places bez slz, ze?
Ja som zviera, ty si kraska,
vyrez si ma z tela nozom, ako chorobu,
ci ako vred..
Nuz ja opustim ta..
Pojdem dalej..
Niekde iny na mna caka podistom,
opustim ho ako teba,
ked vyciciam ho .. nacisto.
Dátum vloženia 20. 6. 2006 19:44kracajuca
Spoved upira
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1309
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti