Basnicky.sk

Zivot je zahrada plna ruzi s trnmi,
Za to,ze som ti ukazala tie trne odpusti mi.

Ze som len clovek,zato ja skutocne nemozem,
Niekedy aj tomu najbezbrannejsiemu ublizujem.

Ale mna to trapi,ja taka byt nechcem,
Mozno aj nesplnitelne sluby slubujem.

Odpusti mi za vsetky moje prehresky,trapenia,
Ved ja som sama holka bezbranna.

Viem,co znamena bolest,
Viem ako sa clovek trapit dokaze,
Nevidiet to ako na srdci selst,
Nikto mu vsak slzy nezakaze.

Vsetko plynie a ty sa topit zacinas,
Bludit v slzax vsak neprestavas.

A to vsetko kvoli mne,
Mna to nekonecne suzuje.

Slub mi,ze raz sa mi znova pozries do oci,
Slub mi,ze raz sa tvoje srdce so mnou navzdy rozluci.

Ja som ti zlomila slabukne srdiecko,
Uz nesvieti pre teba tak jasne slniecko.

Tvoja tvaricka place kvoli mojej lahkomyselnosti a hram,
Ja uz tolkymi xybami nepreplavam.

Prepac ti nepomoze ja viem,
Uz ta ani objat nesmiem.

Zbohom,ale ja som to vazne nechcela,
Prepac mi,ze som ta lubit nikdy nedokazala.