V osamelej izbe
Na stole
Horí svieca čierna
Horí, lebo ani prievan ju nezhasína
Tú sviecu temná bytosť zapálila
Plamienok jej neustále blkoce
Jedine jej dotyk ju može zhasnut
Nič a nikto iný nič nezmože
Tiene nemo prechodia
Po stenách do okolia
Žiaden z nich sa nezastaví
Nezastaví ani neprevraví
Miestnosť dýcha samotou
Niečo Ťa sem prilákalo
Dvere si pootvoril
Svetlo preťalo izby temno
Nie! Tiene skríkli. Strácali sa.
Rýchlo si zatvoril
Ty si bol vždy ten naj
Mne si veľmi ubližoval
Napokon ako veľký pán prišiel si
Neboj, zlatko, do cieľa správne došiel si
,,Čo tu robíš?“
potichu spýtam sa
Podídem k Tebe
Bojíš sa?
Záblesk zo svitečky
Dýku za opaskom osvetlí
Ublížil si mi
A teraz si prišiel do cesty
Čierne steny na nás hľadia
Neprevravia
Nezradia ma
A teba nezachránia
Ony ale predsa sú spravodlivé
Ja nie
Pretože za ukrutné rany duše a aj srdca
Len Tvoj život si dnes vyžiadam
Sotím Ťa na kreslo tvrdé
Z prútika v mojej pravej ruke
Vyletia povrazy
Tie Ťa spútajú, sú hrubé
Tvoju bolest vychutnám si
Prútik položím na stolík
Dýku pomaly vyberiem z puzdra
Čepeľ nabrúsim letmým mávnutím ruky
Skús sa pohnúť
Trochu ma nudíš
Nedokážeš?
Jedine pohyb Ťa ale može zachrániť
Mňa totiž krvilačnou beštiou prezývajú
S úškrnom som ochotná Ti to oznámiť
Rukou prejdem Ti po stehne
Sadám si Ti na kolená
Pohladím Ťa po tele
Rob si čo chceš, nepohneš sa
Zasmejem sa, keď vidím, ako sa všemožne snažíš
Povrazy sú napnuté
Zlatko, bojuješ chabo
Chladne poznamenám
No nevzdávaš sa
Práve teraz
Je v Tebe najviac života
Už stačilo
Šepnem
Dýku si v dlani otočím
Čepeľou k Tebe
Jemne Ti ňou prejdem po krku
Dostávam chuť aj na Tvoju krv
Zvrátene si oliznem pery
Táto dýka hladinu života
Ver tomu
Riadne ti sčerí
Napokon Ti ju elegantne
Vpichem priamo do hrude
Červená krv začne striekať
A Ty prestaneš sa metať
Kvapky krvi mi dopadnú
Na ruky i na hruď
Ochutnám ju
Má tak dobrú, desivú chuť
Lačne potom oblížem
Zopár kvapiek i z teba
Vyberiem dýku z hrude
Ešte žiješ
Zmena je život, že?
V Tvojom prípade smrť
Zmením taktiku
Tentokrát do krku
Vbodnem Ti dýku
Zaskučíš ako zviera
Moja v temnotu viera
Opať ma nesklamala
Striebornú lásku svoju si očistím
V osamelej izbe
Na stole
Dohorieva svieca čierna…
Dátum vloženia 14. 6. 2006 21:24Gothic_girl 
Len nevinná hra?
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1163
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- sad_girl
fakt,ze dobe......ozaj to nema xybu,uz by to len stacilo zrealizovat/to co tam opisujes/aj wem na kom.......ale basnicka je super 1
14. 6. 2006 21:36 - SlavoK
Ty mi normálne nahánaš strach - nechcel by som s Tebou ostať v osamelej izbe
14. 6. 2006 22:07 - SlavoK
A vy dve máte podobné nicky - jedná lepšia jak druhá
14. 6. 2006 22:10 - nereg. ja
wow fakt suoper za 1
14. 6. 2006 22:17