Basnicky.sk

Mraky sa zbiehajú nad zalesnenou horou,
červy vyliezajú spod zeme pod čarodejníkovou norou.
Mraky plné vody túžiacej vyjsť do slobody;
A k nim vedú nekonečné schody.

Predohrou je vietor,
Medzi stromami zakráda sa netvor.
Pomaly a pozorne po špičkách chodí,
sťa by sa chcel pred mrakmi skryť.
Bojí sa od vody;
Keď naň kvapka stačí jedna padne,
v silných mukoch na zem spadne;
a bolestne začne vyť.
Chyby minulosti je neľahké iba tak zmyť.

Mračná sa len nadúvajú,
hlboké rany nezabúdajú,
životnú energiu z Teba vysajú,
lebo s vodou veľkú moc majú.

Voda berie, voda dáva.
Netvorové oči sú ako vriaca láva.
Na chvíľu svoj pohľad sklopí,
kam náhlil sa len?
Ostali po ňom ohnivé stopy,
Teraz vykašliava hlien.

Vie, že jeho čas sa blíži.
Pamätá si, ako ho prikovali na kríži.
Urobili mu to ľudia zlí....
...ale prečo? Prečo?
Lebo je taký citlivý?

~Chcem vymeniť pach života za pach smrti,
chcem uvoľniť reťaz,čo ma škrtí!~

~Voda! Mier, čo som kedysi mal, opäť mi ho navráť!
Ja rátam s tým, že bolestný odchod budem mať!
Každá kvapka mi pripomenie kríž,
A to ma vydvihne výš a výš... ~

Netvor odrazu vybehol z tieňa tmy:
~Vždy Ťa budem milovať voda! Vždy a vždy! ~
Padol na kolená a vystrel ruky do neba.
~Poď sem, voda!
Chcem len a len Teba! ~

Jeho hlas sa triasol a on sám žasol.
~Očisti ma voda!
Prosím, nech ku mne trafí sloboda! ~

Z nebies na zem prvá kvapka padla,
na plecia zúfalého netvora si sadla.
Za ňou sa z mračien spustil celý roj;
~Očisti voda ten hrozný žiaľ, čo je môj! ~

Silný dážď sa spustil nad tmavou horou,
Čertoviny sa dejú pod jej kôrou.

Voda berie, voda dáva,
Sláva jej, veľká blištiaca sa Sláva!
Pomaly dážď ustáva,
Ticho všade nastáva;
A nato netvora už niet....
...aký krutý je tento Svet!

To ľudia na netvora ho znetvorili!
Oni jeho utrpenie zavinili,
Použili pritom klamstvo a lesť,
Tak prečo musel netvor dostať trest?
Voda z neho zmila špinu,
Nech sa Vám páči ľudia, neste zato vinu!!

Mŕtvy netvor už na zemi leží,
Práve teraz oproti jasnému svetlu beží.
Spomínam si na jeho posledné slová, keď sa lúčil a podával mi kvet:
~Pozri len, aký nádherný je tento Svet! ~