d.b. 
choď!!
píšem ti básne, ale ty ich necítiš
hovorím k tebe, ale tvoj pohľad si sedí na stole
dotýkam sa ťa
ty to vážne necítiš?
ochutnávam tvoje pery
s tebou to vážne vôbec nič nerobí?
si slnko, pozerať sa nesmiem, ale teplom, ktoré vyžaruješ
roztápaš moja vnútro
nepozeraj sa na mňa, ty suka!
..mohol by som sa do teba zaľúbiť..
vyhni sa môjmu pohľadu! a môžme hodiť reč
vydlabni svoje oči z očných jamiek! kto sa má na to pozerať!?
vypadni odtiaľto!
..tak krásne veci, ako sú tvoje oči, nikdy v živote som nespatril.
trpím, ty suka! kvôli nim trpím.
nie kvôli osudu, ale kvôli nim
kvôli nim už nevnímam krásu hviezd, pretože
krása tvojich očí ich zatemnila
vypadni!
nebudem ťa trpieť!
nemôžem sa nadýchnuť! kvôli tebe
pri každom vdýchnutí som omámený
necítim vônu jarných lúk, necítim koláče od starej mamy
pretože cítim len tvoju vôňu, nad všetky vône nasladšiu
vypadni!
vypadni z mojich snov!
nechcem ťa v nich!
..teda niežeby som nechcel..ale nemôžem chcieť!
zavriem oči a budem dúfať, že ráno sa neprebudím
choď domov, bež! okamžite nasadni na bus a vypadni domov!
aby ti tvoja matka odstrihla tie tvoje krídla,
ktorými robíš v mojej hlave
totálny prievan
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1176
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti