Basnicky.sk

Prší.
Na konci záhrady spí uschnutý strom.
Ďalší.
Aj on podľahol už večným snom.

Na jeho najvyšší konár priletela vrana.
Zaborila doňho pazúry.
V knihe večnosti prevrátila sa ďalšia strana.
Tak to už býva. Nik nezúri.

Kvapky dažďa ďalej stekajú po kmeni stromu.
Vietor víri jemné zrnká prachu.
Oblizuje obnažené tehly starého domu.
Na špinavom múre sú dávne stopy machu.

Z diaľky sa ozve hrom.
Znie ako posledné volanie nepokojných duchov.
A blesk osvetlí opustený dom.
Nik si to nevšimne. Nik nejaví náznak vzruchov.

V okne toho domu ale niekto stojí.
Malé dievča. Biele ako stena, s pohľadom neprítomným.
Chveje sa. Niečoho zlého sa očividne bojí.
Klesne na podlahu a zvíta sa s anjelom smrti neoblomným.