Na kraji jazera postava stojí,
do diaľky pozerá, trochu sa bojí.
Stojí a hladí, na západ slnka,
zalostnú pieseň, si potichu mrnká.
Vrany sa zlietajú, čierne jak uhol,
zlovestne škriekajú, kam by som zdrhol?
Srdce už zomrelo, telo chce za ním,
tak veľmi to bolelo, no ešte sa bránim.
Možno už čoskoro, jazero vyschne,
bude čo nebolo, telo sa mikne......
Dátum vloženia 6. 6. 2006 12:04Rondos
Jazero smútku
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1234
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti