Basnicky.sk

Máš úsmev na perách,
dúfam,že pre mňa.
A iskru v očiach.
Počujem v ozvenách,ako sa smeješ,
a zvyšky tvojho tieňa.
Vnímam tvoje slová,
no nepatria mne.
Ani len pohľad.
Myšlienka nová rodí sa v tme.
Začal sa obrad.
V úvahách,na dne
dávam ti obetu,
vraždím tvoj ideál.
A čakám odvetu.
Zablúdil si pohľadom na moju zamĺkvu tvár.
Vidíš ma nadchnutú obradom,nemáš rád svár.
Aj pár slov si venoval,
v podobe výčitky?alebo.....
Dávam najavo,že sa mi málilo,
keď si ma nevnímal,
a to ma pálilo.
Už nechcem bojovat o pozornosť.
Opriem sa o vnútro.
Pre tvoju nepozornosť.
A túto spoveď nikdy neuvidíš,
kým sa mi máli.
Kým moje malé sebectvo,
len z našj lásky žiari.
Viem ti to povedať polopate,
no je to zložité.
Tak ako táto spoveď.
Ako zrkadlo rozbité.