Basnicky.sk

Prečo hľadím na strom
a vidím ho v plameňoch?
Chcem byt zdochnutým psom
na skrvavených kameňoch?

Noci chladné čulo prebdím,
smrťka klope na dvere,
kamarátsky vítam pitím,
rozprávame pri krbe.

Pane Bože, čo mi je?
K nikomu nič necítim.
Aké to len dobré je,
v láske sa už nezmýlim.

Asi tuším, čo sa deje,
som malé ďiablovo dieťa.
Prázdne srdce sa aj tak smeje,
darmo nik steblo nepodá.

Na nikom mi nezáleží,
kašlú na mňa, kašlem na nich.
Na to srdce ťažko sneží,
nemôžem byť človek, ani mních.

Satan ma už v pekle čaká,
permanentku píše,
smrťka na mne kosou maká,
zabíja ma tíše...