Zo slnká padá tieň,
želám si byť jeho osudom.
Chvejem sa bázňou ticha,
v žiarivom opare voňavých hmiel...
V kvapke rodí sa slza,
ja som jej prvýkrát vlhčila lôžko
vystlané prvým jarným machom...
namiesto lagúny vzišla zo mňa hrdza.
Žena som,čo nosím rúcho Evy
spletené kvetom rozkoší,
stekám lahodným mokom...
ružové tŕne miešajú nápoj nehy.
Dátum vloženia 28. 5. 2006 11:19latrinka 
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2335
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti