Poznala som chlapca, ktory oci plne ziary mal,
no kruty osud mu usmev z tvare snal.
Skladal basne a zavse ich aj skryval,
mal svoj svet, v ktorom tajne snival.
Vesele oci uz nikdy viac som nevidela,
len jeho smutok v dusi som teraz vycitila.
Pytam sa ho, co ma okrem basni rad,
z odpovede - biele ruze - siel strach.
Minali sa dni, ked zaznel vo mne hlas vycitiek,
nenasla som ho uz sediet nad knihou plnou basniciek.
Smutne vrby tisko k zemi sa sklanaju
a ja badam trslave ruky, co dusu do zeme vkladaju.
Posledny luc tepleho slnka ho pohladil po tvari
a ja viem, ta sa uz nikdy usmevom nerozziari.
Presli dni, ba aj mesiace,
no jeho slova z mysle zmazat nevladzem.
Listie zo stromov uz opadlo a prichadza zima,
biele ruze v dlaniach zvieram, zvadnute ich zdviham.
Chcel v zivote vela dokazat, no zivot k nemu zachoval sa ako snob,
moja ruka sa mi zavse chveje, ked kladiem ruze na jeho hrob...
Dátum vloženia 6. 12. 2004 08:51tanicka
Spomienka...
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 3353
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- mathewf
no slecna alebo pani autorka , fakt pekne , smutne ale pekne
16. 3. 2005 22:13 - nereg. connor
pichlave slova, trpke myslienky, basen hodna uznania a tvoje vzdanie holdu zosnulemu taktiez, bodasj by v tom bola iba fantazia...
29. 7. 2007 21:56 - nereg. krpana82
to je ta najkrajsia basnicka aku som kedy citala,
pisana zlomenym srdcom.
30. 8. 2007 20:21 - nikto
pri tejto basni slzy mi vysli...mozno aj preto ze vlstny osud mi pripomenula a stare rany otvorila....
10. 9. 2007 17:10