Basnicky.sk

Picháš ma ako najostrejší tŕň ruže
a ja sa pýtam,ako len môžeš.
Ja som tá ruža,ktorej lupene trháš,
ja som tá ruža,na ktorú tiene smútku vrháš.

Som v temnote a slnko na mňa nezasvieti,
bojím sa tej tmy ako malé deti.
Moje srdce veľké,čo ukrýva Ťa v sebe,
no ja teraz vidím,že sklamala som sa v Tebe.

Bolesť v očiach a smútok v tele,
chcela by som len slovíčko nežné.
Je to tak veľa,čo od Teba žiadam?
Prečo sa to skončilo, prečo Ťa hľadám?

Chybička se vloudí,ako vravia češi,
moja slza ukrytá len v tomto verši.
Spomienka na Teba ma tak veľmi bolí,
Tvoje slová bolia,ako najostrejšie koly.

Cukor sa zmenil na soľ,ukrutne horkú,
chcem si vziať z pečiva lásky iba malú kôrku.
Smiech sa zmenil na plač,čo zvláštne ma raní,
ubolené kopytá tých lesných laní.

Úsmev už zmizol z mojich jemných úst,
už moju dušu,navždy,prosím,pusť.
CD našej lásky už dohralo,
plameň našej túžby už navždy uhasol.

Video sa pokazilo a už ho neopravíš,
naše lásky stroskotali,už to nenapravíš.
V halve sa mi ozývajú ubolené stony,
na srdci mi ostávajú prehlboké rany.

Chcem ujsť hroznej úzkosti čo telom mi beži,
a môj krásny sen už v krásnom hrobe leží.
Láska bolí,láska reže,
pocit taký,že už nikdy mi nepovieš milujem Ťa nežne.