Basnicky.sk

Zem plná sivých tieňov,
netečú len za tebou.
Zo žíl ľudí krv cicajú,
láskou zradených si podávajú.

Tiene minulosti metajúce v tme,
miešajúc budúcnosť, vidím ju v hmle.
Zmetené myšlienky pijem na dúšok,
nechám sa opájať, keď rútim to do búrok.

Zem plná šťastnej lásky,
poznám ju len z básní.
Do žíl ľudí nádej vlieva,
túžbou, život za životom napĺňa.

Je ťažké stále len bojovať,
občas je dobré nechať sa zdolať.
Keď šedé prízraky z ktorých mam strach,
urobia radosť na tele, už cítim ich pach.

Pozrieť do zrkadla bojím sa ráno,
ten tieň včerajška, vznáša sa prázdno.
Prázdno na duši a v tele strach,
spoveď pred bohom, utriem ten prach.

Nie Zem, ja plný tieňov som,
moja schránka tela, je úbohý dom.
Zbúrať ho je vec ťažká,
postaviť znovu, myšlienka veľká.