Basnicky.sk

Kalendáre dotykov našich nahých tiel,
stiahli sa a už su dakde preč.
Bolesť sa rozlieva po celom mojom tele,
srdce sa ocitlo v hrôzostrašnej cele.

Vnútro mi strúhaš na kúsky ako farbičku,
a dušu to bolí-úbohú dušičku.
Zakusla som do broskyne,ktorá bola červivá,
cítila som nechuť,lebo zlá pravda bola ozaj pravdivá.

Kŕč mi stiaho srdce,čo už nedokáže cítiť,
stíel viac bolí a nechce sa hojiť.
Udrel gong a zradil si ma,
Tvoje myslenie bolo neľútostné a hlúpe,ako myslenie samuaja.

Preťal si mi dýkou dušu,
smť už na mňa chystá kušu.
Postavila som si domček z karát
a Ty si mi ho zbúral.

Nikdy už nebudem vedieť ľúbiť
už nikdy v sebe plameň túžby nedokážem rozdúchať.
Nádej vypršala a ja už neviem sľúbiť,
nikdy nenechám nikoho aby na mne mohol zločin lásky spáchať.

Hlava mi hučí,od smútku som malátna,
pretože si ma vytrhol z vysnívaného sna.
Kvôli Tebe nechcem nič cítiť,
aby ma už nik nemohol zradiť.

Bolesť ma s radosťou do vody hádže
a smrť mi už kuje železné kríže.
Postavím sa však pred ňu a poviem:Nie!
Znovu chcem zažiť ľúbenie.