Basnicky.sk

Ja pamätám sa,hoc dieťaťom som bola len,
jak hrával si sa so mnou a život bol tak krásny sen.
Tvoj pohľad,či skoro chlapský smiech,
vždy schladil mi ranu,jak prvý decembrový sneh.

Aj slnko sa pamätá jak behali sme stráňou bosí
a popod nôžky naše schovávali sa zlatisté poľné klasy.
Keď dospieval si tiež pamätám sa,
jak utekal si večer z domu a mame vravel klamstvá.

Ja nechápala som vtedy ešte tvoje činy,
no z času na čas vyvediem tiež niečo bez príčiny.

Pamätám tiež keď sme sa len tak bili.
Ja bála som sa tvojich rúk.
Ty si však vedel,že neublížiš mi,
no rád si mal môj bojazlivý detský zvuk.

Boli to zážitky ešte spoločne prežitých čias.
Pominuli sa,viac nevráti sa čas.
Už nezaznie mi v uchu tvoj hrdý chlapský smiech,
čo upokojil mi dušičku,jak prvý decembrový sneh.

To všetko zmizlo v jeden smutný deň,
keď duša tvoja odletela,jak pri východe slnka tmavý tieň.
Teraz ma strážiš.Ja to viem.
Vo dne aj v noci,vždy keď bdiem!

Staň sa mi prosím anjelom strážnym,čo bude ma chrániť jak tvoj hlas NVŽDY!