Basnicky.sk

Už ani neviem, čo je to radosť,
čo je to štastie,
čo je to byť štastný,
pretože som stále iba smutny!!

Som stále smutný,
nedokážem sa už smiat,
nedokazem nic ine,
len stale plakat!!

Vecer, ked idem spat,
objavia sa v mojich
ociach slzy,
ktore mi vravia,
ze to vsetko prestava
mat zmysel...

Neviem, preco idem vlastne
vecer spat,
neviem, preco chcem rano
stavat,
neviem, ake je to byt
stastny,
neviem, co je to nebyt
smutny!!

Ja uz davno chapem,
ze moj zivot je o tom,
aby som sa trapil,
ze moj zivot je iba o tom,
aby moje problemy nikdo
nepochopil...

Ja uz ale nevladzem, uz nevladzem
byt stale sam,
uz nevladzem niest to bremeno,
uz nevladzem byt stale unaveny,
nevladzem rano stavat zniceny,
nezvladzem sa divat na tych ludi,
ktori su stastni,
nevladzem divat sa na tych,
ktori nemaju ziadne problemy,
nevladzem uz tak trpiet,
nevladzem uz cakat na to,
ze mi niekdo poda ruku,
a povie mi, ze to prejde,
pretoze taky clovek neexistuje...

V nasej rodine je vrodene nestastie,
vsetko je marne, cim viac sa snazim,
tym viac vsetko kazim,
cim viac chcem, tym menej toho dostanem,
niektori proste maju stastie...

Kazdu noc cakam, ze si pre mna pride
ten anjel, co mi poda ruku,
kazdu noc dufam, ze pride,
utrie mi slzy,
povie mi, ze to bude dobre,
a ja s nim odidem,
a uz nikdy sa nevratim...

Nikomu nebudem chybat,
doteraz som bol iba nazvis,
ale ja vam slubujem, ze uz coskoro odidem, pretoze uz nevladzem trpiet,
uz neznesiem ten vnutorny smutok,
uz chcem byt konecne stastny, ale sam to nedokazem...