ponozka 
Prvé odhalenie
Toľko preliatých sĺz ,
toľko zbytočného dúfania ,
no žiadne splnené želania.
Veďsom len úbohý tvor ,
čo hľadá svoj lásky vzor..
Ľúbiť a milovať predsa nie je hriech ,
to len neúprimnosť a pretvárka
menia svet..na prázdny mech..
Moja naivnosť je obrovská,
stačí pohľad a každý ju vo mne rospozná.
Vtedy sa môže človek tváriť, že sa odovzdá..
No a moja malličkosť?!
Tá tu skutočnosť nespozná.
Všetko sú len smiešne slová..
v iných to ani zamyslenie nevyvolá,
no ja však viem,
prečo tak vypisujem..
Zúfalstvo ma vždy prinúti
a takto mi hlavu veršami pomúti.
Nedokážem iné riešenie nájsť
ako perom na netknutý papier zájsť!
Je to, ale veľmi úbohé,
myšlienky svoje zhromaždovať
ako v školskej úlohe.
Kašlem už na trápne predsudky!
Vlastne koho by vôbec zaujímali
moje ani neviem,či úsudky..?!?
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1415
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti