Oči podliate krvou,
nevidím koho sú...
Ústa sa klepú v rytme srdca,
v rytme strachu,
nepokoja...
A von hrmí....
Bojím sa, že hrmí poslednú,
pre blízkeho človeka....
Dýcham zhlboka
v spánku,
posiateho tichou hmlou,
všetci plačú,
mlčia,
odkrývajú bezmocnosť svojho času
a niekto umiera...
Bojím sa otvoriť oči
aj nechať ich zavreté,
bojím sa,
pretože cítim, čo príde
a som bezmocná....
Len tie oči...
Červený plač či smiech?
Prečo práve ja,
musím smrť uvidieť
predtým ako sa priplaví?
Dátum vloženia 18. 5. 2006 19:04mikuška
Predtucha
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1913
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. annita
mik....bojim sa....najhorsie je bat sa strachu... lubim
18. 5. 2006 19:26 - mikuška (napísal autor básne)
18. 5. 2006 19:42 - nereg. Ronaldinho
páči sa mi Tvoj štýl písania...taký voľnýý
pjeknááá báseň
18. 5. 2006 20:45 - nereg. jakama
hmmm, šiesty zmysel???
noo veru najhoršia je bezmocnosť..to sa človek cíti taký malý..aký aj naozaj je
pekné vyjadrenie citov
18. 5. 2006 21:22 - MDM
Nuz... MDM dava JEDNOTKU
heh a zasluzenu
19. 5. 2006 01:51 - nereg. von Schwerzel
pekna basen....ale ja nehrmim...
19. 5. 2006 10:42 - nereg. annita
19. 5. 2006 15:56 - nereg. mikuška
no možno siesty, taký utajenejší
...dakujem...mile od vas
19. 5. 2006 16:58 - Mikro
Paráda normalny psycho triler
pekny sty skus aj neco do prozy
odomna na JEDNICKU
29. 5. 2006 22:05 - nereg. mikuška
psycho...
6. 8. 2006 19:16