Basnicky.sk

Bože, bože ten čas rád nemám,
sám pri bare, iba fernet si dám.
kamoši sa dobre snažia, bavia
podguráženú hlavu alkoholom chladia.

Som smutný, plamienok môj už asi spí,
túžim po ňom, no on to však netuší.
Ten chaos čo nastal v Huberte som nezvládol,
chcel ti dať pusu, no davom sa ovládol.

Zbaviť sa túhy to nejde len tak,
vo Viky sedím, no nie som tam však.
V očkách sklených obraz tvoj splietam,
z opilosti trpké slzy do pohára lievam.

Taká dlhá chvíľa je opojná opilosť,
je krajšie snívať pravdu, ako klamať skutočnosť.
Preto píšem tieto riadky ,
čistím dušu Čertík mojky.