Basnicky.sk

Ráno som sa už nezobudila...
V nočnej more zostala som žiť,
stala sa zo mňa blúdiaca víla,
nechcem spať, jesť ani piť.

Nedokážem existovať v tejto sfére,
ale nedokážem sa ani prebrať,
neverím sebe, priateľom ani svojej viere,
o prejav záujmu musím žobrať...

Zaslúžim si vôbec nejakú šancu?
Či ako zavrhnutý despota mám žiť v samote?
Plná bezduchých nádejí venovať sa tancu
za mesačného svitu keď spánku sa oddáte?

Toľko som toho po Tebe zas nechcela,
stačilo iba trochu dôvery...
Asi som Ti naozaj nestála za veľa...
Tvoja prejedená pýcha ani sama sebe neverí.

Moja sila budí ma z hrôzostrašných snov,
avšak pre zmenu som teraz ja tá zmätená,
baví ma, že život sa stal pre mňa iba hrou,
a tvoja bytosť pre mňa stále menej znamená.

Teším sa na nové ráno,
teším sa na život, iné mi netreba!
Tvoje prekrásne oči už nerušia môj spánok,
aj keď Ťa asi stále ľúbim- VIEM BYŤ AJ BEZ TEBA