Basnicky.sk

Toto ani nie je tak moja tvorba, len je to vo forme scenáru a budeme tým otvárať nejaký koncert. Napriek tomu som sa rozhodla, že to sem dám, lebo sa mi to veľmi páči!

A: Bol u nás taký zvyk, že susedia, príbuzní a vrstovníci sa nezdravili pozdravom, ale vždy akousi konkrétnou otázkou. Takou, čo sa týkala roboty:
B: Hrabať, Marka, hrabať?
A: S kravama?
B: S husma, Anka, s husma?
A: Kosiť, sváko?
B: Deže tak zavčasu?
A: Dobre sa kope?
B: Obschlo, obschlo?
A: Neni poľahnutuo?
B: Ale moja manka stará vyprávali, že sa našli i takí, čo bársjaký úctivý pozdrav prekrútili.
Na úprimné: „Pánboh pomáhaj,“ odpovedali-
A: . . .Pánboh je už starý, poď pomôcť ty!
B: A keď ste mu za voľačo pekne poďakovali: „Pánboh zaplať!“, neodpovedal: „Nech ti padne na úžitok“, ale-
A: . . .Toho už mám plný padláš! Zaplať ty!
B: A na vďačné: „pekne ďakujem,“ zašomral. . .
A: . . .Z toho sa nenajem. . .
B: No pozrime sa, aký si ty vtých pozdravoch pohotový!
A: Pravda, preto by som chcel teraz pozdraviť všetkých tak, ako to robili tí chýreční, nepolepšiteľní vtipkári: Šťastlivô o takomto. Robíte, robíte?
A+B: Keď sa budete ponáhľať, aj na zajtra vám ostane!