Basnicky.sk

Posledná báseň

Mesiac si na nebi len tíško pláva
Žiadny vánok, nepohne sa už ani tráva
Len tak tíško letím tmou
Myšlienkami za tebou

Samota láka vydať sa na cestu snov ?
Na cestu do krajiny zázrakov
Žiadny ľudia žiadna láska
Žiadny svet, kde srdce praská
Ľudom, ktorý nás milovali neostane po nás ani gesto – iba vráska...


Nevládne tam smútok, pretvárka, či lož
Tam nám nebodne nikto do srdca nôž...

Necítime už okraje sveta a lásky
Už nikdy nepohladím TVOJE voňavé vlásky
Nebude už oheň bez dreva
Ja potreboval som ta pre seba...

Zachytíme iba šepot vzácnych slov
Ostávajú spomienky v duši
Nastáva ticho smútok, viac nič, ja kráčam tmou
Pre mňa nebo slzami prší

Rozprávkový život, miesto srdca kameň
Teraz prišiel čas. Lásku za spomienky zameň...

Nemôže ta bolieť kameň, čo miesto srdca nosíš
Bol to tvoj hlas, čo vravel.“ O moju lásku prosíš “ ?...

Píšem slová, vety, básne, rýmy
Ostal som už iba s nimi...

Láska pre mňa zomrela
Viacej jej už pre mňa niet
Predo mnou ty dvere si zavrela
Zbytočný je život zbytočný je svet.

Kde robím chybu, keď milujem
Keď srdce moje ti darujem
Za všetko krásne ti ďakujem
A všetko zlé ľutujem.

Posledná báseň pre TEBA z môjho pera
Napísaná v noci
Iba sebec nevracia lásku, nechá si ju pre seba
Všetko končí niet pomoci.

Napísal „buco“ 9.05 2006 02:14 vnoci