Basnicky.sk

Moja sučka zavíja,
V snoch ju chytá múmia.
Kričím na ňu: Ajda, sem!
Leží tam ako starý chren.

Začína ma chytať zlosť.
Nepočúva. Nedoniesla kosť.
Dve hodiny tam už leží.
A čo vidím: Mačka beží!

Teraz vstane, rozbehne sa!
Chytí mačku, ja zatlieskam.
Nestalo sa, čo sa malo.
Čo sa s mojím Zlatkom Stalo?!

Trošku sa už o ňu bojím.
Ešte nad ňou chvíľku stojím . .
Pohladkám ju. Veď sa preberie.
Viem to. Verím. A to zaberie.

Dúfam . . .

"Ajduška! Vstávaj! Havko môj. . ."
Mačka dá chvost samoľúbo nahor.
Chodí pomaly, jemne,namyslene.Provokuje!
Blíži sa k nej. Ahá, tu je!

Špina malá, slizká, čierna.
Ajduš bola ku mne taká verná!
Vidím jej krásnu tváričku. Takú smutnú. . .
Už dávno viem tú pravdu. Takú krutú!
Celé dni sa môj psík nepohol.
Tak čau, Ajda,
Zbohom. . .