Či musí každý prejsť tým vnútorným peklom
Aby ho raz dokonalé šťastie stretlo?
A v akej výške máme nadstavené nebo?
Mne úplne stačí aby som bol s Tebou
Nechce sa mi rozprávať
Nechutí mi jesť
Tak mi už tie city vráť
Nechaj ma ich niesť
Tak takto som ja dopadol
Ten čo sa láske posmieval
Oči mi páli vlhká soľ
Posledná šanca letí v diaľ
No aj tak stále neverím
Že nemôžem byť ľúbený
Aspoň tak ako ľúbim ja
Ľúbiť sa môžeme obaja
Neubránim sa pretlaku citov
A s účinnosťou okamžitou
Musím Ti úprimne povedať
Že nie si mi vôbec ľahostajná
Odteraz nie si láska tajná
Lebo Ti vravím – mám Ťa rád
Lepšie je dostať facku desaťkrát
Než jednu vetu si vypočuť
Tú strašnú vetu že zbytočne mám rád
A zrazu nemám na nič chuť
Dátum vloženia 9. 5. 2006 16:51weltmajster
Vyznanie - zbytočné
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2066
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- muza
píšeš mi zo srdca
11. 5. 2006 10:51 - Dark-angel
smutne ale prekrasne.)
8. 6. 2006 13:42