Basnicky.sk

Objím ma prosím ťa,
daj milión bozkov,
nech síl mi dodáš zas,
nech nebudem troskou.

Život je vtipný, fakt,
je stále iný,
raz dá mi rytmus, takt,
raz odpaľuje míny.

Už som si myslel že,
nič ma neprekvapí,
mýlil som sa veruže,
keď láska ma trápi.

Keď láska trápi ťa,
a zapiť sa nedá,
je horšia, jak smäd v púšti,
jak najhoršia bieda.

No tak sa posadíš,
hlavu pekne do rúk zložíš,
jak gitara sa rozladíš,
a s plačom spávať chodíš.

A čakáš kedy spánok,
prinesie ti smutný vánok,
čo by ťa mal pripraviť,
so životom sa rozlúčiť.

Lebo tak to vždy býva,
keď odvaha konať chýba..

Som fakt hlupák, keď sa trápim,
a ona o tom netuší,
takto sa ja iste zbláznim,
nenájdem pokoj na duši.

Preto prosím o milosť,
veď pre to ťažké utrpenie,
smrť by bola úľava,
večný pokoj, vykúpenie.