Nechcem Ti ublížiť,
nechcem Ťa zraniť.
Chcem Ťa len odhodiť,
prípadne stratiť.
Obidva mesiace,
čo svietia nám na hlavy,
vravia, že dávno sme
prehrali všetky hry.
Na skrývačku,
na klamačku,
na plačku,
aj vrieskačku.
Už sme len ticho
a nevieme kam.
Všetko sme prehrali,
už nič nemám.
Čo sme to robili
celý ten čas?
Myslíš, že verili?
Verili v nás?
Je to už zbytočné,
klásť si tie otázky.
Tichom to nepohne,
vyblednú obrázky.
Už iba mlčíme,
sediac si na kábloch.
Spoločne potíme
slovíčka pre nás dvoch.
Prekrásne výhovorky,
hodny génia.
Vraj sme sa zavreli do ponorky
a nezniesli sami seba.
Originálne
a plné kompromisu.
Úplne normálne,
čítaš to z nadpisu
aj podpisu.
Sme to my a nie sme to my.
Nie sme to my, ale budeme to my.
Budeme to my a vždy sme to boli my.
Dátum vloženia 7. 5. 2006 17:19jedowka 
Dosť ošemetná situation
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1079
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti