Basnicky.sk

Čudný pach cítim z Tvojich vlasov.
Zaváňa to ľahostajnosťou a inou ženou.
Neurobil si nič preto, aby sme zostali ešte chvíľu.
Len si vravel, že plačeš
a so mnou to nič neurobilo,
lebo som plakala tiež.
Nikto už nebude ako Ty,
to je isté ako krv na mojich rukách.
Možno to budeš ľutovať,
ale skôr nie,
lebo sa už vznášaš kdesi v jej očiach.
Včera som tiekla od žiaľu
a dnes sa smejem.
Zdá sa mi to choré,
ale veď mňa to raz prejde.
Rozplačem sa ešte viac,
srdce mi vyžmýka celú dušu.
Ujdem k inému.
Zamilujem sa do jeho úst
a zabijem jeho nádeje.
A možno spolu ujdeme do Prahy.
Stále chcem pred niečím utekať...
len preč a preč.
Nie je to len zo strachu,
skôr z pohodlnosti
a lásky k cudzine.
Cudzina je taká krásna...
treba ju preskúmať a stať sa jej súčašťou.
Rada si tvorím nové domovy.
Je to také povnášajúce, keď si všade vítaný.
Aj Ty si bol cudzina.
Prešla som Tebou
a kedysi som pre Teba aj niečo znamenala.
Len škoda, že už nie si mojím domovom.