Basnicky.sk

Láska si krutá, keď dovolíš mi na kolená padnúť
a s tvojim menom odkráčať preč.
Slza sa kotúľa po mojom líci,
padá až dolu, až kým jej niet.
Topí sa v horkosti, plače a prosí,
vie, že sa vyroní, aj smiech je už bosí.
Láska ja odchádzam, ak som sem prišla,
to vôbec netuším, či som, a zmizla
aj posledná nádej ktorú si mal.

Pozri sa do očí, vidíš tam hviezdy?
Áno? Sú zmáčané od večnej slasti,
pochopiť lásku keď neznie jej hlas.
Slnko ma spálilo na uhoľ tmavý,
aj keď si veril, že všetko sa spraví.
S posledným povzdychom odkráčam preč,
zahladím stopy, odložím meč.

Nebudem zbierať už za sebou sily,
nevládzem ostať, a vnímať jak milý
dokážeš predo mnou byť.
Zriekam sa stretnutia bez našich bozkov,
bez dlaní tvojich som stuhnutým voskom.
A aj keď to páli, chcem povedať zas,
ďakujem za všetko, čo ostane v Nás.