Basnicky.sk

Odišiel si skôr ako si začal
vábiť moje jemné dlane
a bozkávať ich jemnú nahotu.
S chuťou sladkej čokolády
opantal si moje zmysly
a jemne kúsok po kúsku,
ochutnával si jej rozkoš.

Len ja tam stojím zviazaná
a nemo hladím do korún stromov,
lúče slnka vábia ma
ako i ty z pred pár dní.

Ako sa ten dotyk stratil,
bol až taký priezračný?
Anjel mu dal biele krídla
posplietané z pavučín.
Sme v nich dávno zamotaní,
sladké pery, tichý vzdych,
odmieta už nocou kráčať
a to bolí ako bič.

Neodvracaj svoju nehu,
chceš ma láskať priehrštím,
zaslúžim si pocit hnevu
aj keď neviem, kde a s kým.
Tak tu ostaň, neodchádzaj,
vypočuj si spoveď hviezd,
bez pocitu z minulosti
nechaj sa ním ďalej viesť.