Basnicky.sk

som šťastný, som veselý, som spokojný, a prečo nie?
Krásny život plný lásky, ovláda ho hluk a smiech!
Som šťastný,som veselý, som spokojný,som bol!
Strašný život plný lásky, ovláda ho ticho a bôl!

Nechutí svet, páli, trhá, reže ťa život na drobné,
kusy a časti tela rozhádzané, niekto sa baví a o osude rozhodne.
Nie! Sám rozhodnem čo so mnou kedy a bude,
sám vykopem si jamu smrti v rodnej hrude!

Vychutnám si studený vietor v tvári, jasné slnce na hlavu páli,
na kraji útesu stojím, zháňam dokopy tmavé chmáry,
osudný krok, problém spraviť? Prekonám silu vôle,
radostný pokoj, vznášam sa kolmo dole.

Volám ťa k sebe! Príď koniec, príď skaza moja!
Ranené zviera na kraji priepasti, utekám z boja,
divíš sa? Kto chce a bude žiť v utrpení,
s pocitom prehry cez obraz neistoty bez nárokov na zmeny.

V cele smrti čakám, bez okien tma, oči vypaluje žiara,
srdce v tme po dlážke ťahám, stopa čiernej krvi čiara,
nenašla sa žiadna duša, čo by vliala srdcu nový dych,
zas sfarbila ho krvou a zbavila ľadových krýh.

Sám seba som odsúdil na konečný trest smrti,
toto nie je život, váha bolesti ma rozdrtí,
odpusti mi prosím, no nemám vôlu žiť,
pod sebou pílim konár, hádžem slučku, trhám osudu niť.

Všetko kvôli tebe, no nie je to tvoja vina,
po krku steká krvavý prameň červeného vína,
dívam sa rozdávaš šťastie, ja kúsok neviem,
stále na konci radu, byť šťastný, nie to ja nesmiem!

Ani s tebou, ani bez teba nikde nemám kľud,
sebadeštrukcia ovláda ma, pochybný živočíšny pud,
nemôžem ti pozrieť do očí, som zhnusený z toho, čo v nich vidím, nie z teba,
v krásnych očiach vidím odraz, netvor v ľudskej koži, vidím seba!

Už sa viac nechcem vidieť, nikdy a nikdy!
A tak som sa vykúpil do pekla, odchádzam za nimi,
za svojimi démonmi!