Basnicky.sk

Slza

Našli ďalšie telo.. Bolo zabalené v tom umelohmotnom obruse so
vzorom Mickeyho Mausa. Bože, aké absurdné. A ževraj ľudia v
dnešnej uponáhľanej dobe nemajú zmysel pre humor . Majú, čoby
nemali...

Pozerám na telo mŕtvej ženy a predsa ju nevidím. Rozmýšľam nad
tým, kedy sa to stalo, že ma tieto veci prestali dojímať... A
vlastne neviem, či je to skutočne tak. Či sa len tak netvárim ako
vätšina ľudí, ktorí sa hrajú na neuveriteľných profesionálov vo
svojom odbore, bez duše a bez srdca, ako by boli z kameňa. Hmm, znie
to ako známa fráza, ktorá je už obohraná toľkým používaním.
Ale práve staré známe frázy sú vätšinou pravdivé a nadčasové
slová, tak načo sa brániť večnosti?

Poousmejem sa a uvedomím si, že som sa nejak zamyslela... Teraz mám
však inú prácu, nie riešiť ľudí a zmysel života. Pohľad mi
opäť skĺzne na to telo so známkami násilia. Je až neuveriťeľné
ako chladne vyzerá. Neznámej žene sa pozriem do tváre a akoby mnou
prešiel elektrický prúd. Vidím seba. Strasie ma, vybehnem z
miestnosti a utekám...

Na chodbe sa spmätám. Nemám kde utiecť, myšlienky mi to nedovolia.
Otočím sa a vraciam sa späť k telu. Rozhodnem sa ešte raz na ňu
pozrieť. Na ňu a či na seba?

Fúúú, vydýchnem si... Nie som to ja... A čo som si myslela, že to
budem naozaj ja? och, aké hlúpe. Zrazu si uvedomím, že to vôbec nie
je také hlúpe, že tak isto za chvíľu na tom hnusnom stole môžem
ležať aj ja a rovnako ako ja na ňu, sa na mňa bude niekto bez
záujmu dívať.

Zacítim ako mi políci steká slza..