Basnicky.sk

Padá mladý lístok, padá lístok z oka,
toľko trápenia a strachu pre človeka,
pre človeka, či zviera je to divé,
čo dávalo Ti len bolesť, prísahy a sľuby krivé?

Zneužitá, oklamaná, odhodil Ťa, neposlúchaš!
Skúšaš lietať, žiadne krídla, od zeme sa neodpútaš!
Schovávaš sa a prežívaš v tieni,
skrytá krása, čakáš kým sa nezvečerí.

Tma je Tvoj príbytok, strániš sa svetla,
no z tmy máš hrôzu a des, je to jediná úľava,
samota je raj, ale aj peklo, všetko berie nič nedáva!
Život je krásny! Tak to Ti oni nevysvetlia,

pretože nevedia sa cítiť do tvojej role,
opustená a sama, neúrodné pole.
Veselý pohľad, úsmev na tvári? Nehrozí!
Na šmýkačkach do nešťastia každý sa raz povozí.

Ale prečo zrovna Ty? Prečo tak kruto, Prečo tak veľa?
Spravila si niečo zlé? Viac ako ostatný si chcela?
Nie! A to je ten dôvod! Ty chcela si málo!
Ani nie tak chcela, ako Ti ku šťastiu málo stačilo.

Nemôžem a nechcem iných súdiť, na to nemám právo,
sama vynes rozsudok, len Ty vieš čo sa stalo!
Ostatní to nechápu, čo sa deje, je to v tebe, je to vo mne,
nejde to! Nejde to! Chceme tomu spraviť rázny koniec!

Preto si rozumieme, chceme to isté a predsa úplne iné,
sneh uprostred leta, teplý vánok, lúku s kvetmi v zime,
chceš niekoho kto Ťa bude milovať bez otázky a bez výnimky,
bude Ťa milovať aj s chybami, presne takú aká si!

Ja sa tiež pokúsim zmeniť to, aj tak sa to nezdarí,
zostanem Tvoj, navždy, nikto mi už tak neučarí,
dúfam... Dúfam, že už naozaj nie,
lebo ja už nechcem takto trpieť!