Často sa mi o tebe sníva,
Vtedy v srdci radosť mam,
Ťažko sa mi na teba díva,
Keď vidím že stúpaš k výšinám.
Volám na teba,
A ty neodpovedáš,
Dotýkaš sa neba,
A ruku mi už nepodáš.
Nechcem ta pustiť preč,
Ostaň ešte chvíľku,
Na hrob ti dávam veniec,
V srdci mam búrku.
Už nepocítim tvoje objatia,
Tvoje ruky ma už nepohladia,
Nestihla som ti povedať,
Že v srdci ťa budem navždy mať.
Dal si mi do života veľmi veľa,
Od detstva si ma učil,
Vždy som sa s tebou rada hrávala
Nikdy si ma nezahlušil.
Viem že chceš aby som neplakala,
Ale slzy sa mi tisnú do očí,
Už som ti to sľubovala,
Ale raz sa to snáď skončí.
Vychoval si mi otca,
Ten mi život dal,
Je to dobrý vodca,
Lásku mi vždy ponúkal.
Ďakujem ti dedko za každý tvoj úsmev krásny,
Za ten čas vzácny,
Verím že sa stretneme,
Znovu sa obíjmeme
Budeme spolu zas
A ja uzriem ten nebeský jas.
Dostanem krídla anjelské,
pocítim kráľovstvo nebeské.
Chytíme sa za ruky
A budeme spolu naveky.
Dátum vloženia 28. 4. 2006 21:19kristinka... 
NEODCHÁDZAJ
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1458
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. jakama
hmm, krásne vyznanie..určite by bol na Teba hrdý..veľa šťastia prajem
29. 4. 2006 13:10 - kristinka... (napísal autor básne)
Dakujem Ti veľmi pekne!!!
29. 4. 2006 19:41