Priamočiara pláň na nej postriebrená voda,
pusto, mŕtvo, žiadna radosť, žiadna zhoda,
zreteľné stopy zaviate vetrom,
ticho a hluk, tma a svetlo,
nič iné by ťa tam nepostretlo.
A do toho kraja pomaly no odrazu
zafúkal vietor ponad bod mrazu,
spod žiarivej roviny lezie posol prvý,
putá svoje potichu si drví,
zvesť novej zmeny, zotročený s farbou krvi.
Zmŕtvychvstanie, znovuzrodenie, nový život,
z bielej je dúha, tma mení sa na polosivo,
prvé kroky a slová a lásky malého tvora,
šťastie aj slzy, slzy šťastia, na slávu volá,
konečne znova, kde tak dlho si bola.
Všetko zakryté do dúhového závoja,
rozbité vzťahy, lásky sa zas spoja,
všetko je zvučné, šťastné a krásne,
ja som sa potichu do toho kraja zasnel,
čo sa deje, to je vlastne jasné.
Dátum vloženia 5. 4. 2005 16:38Daron
Jar
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 3268
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Kylie17
...jar ako ročné obdobie nemám rada...ale táto basnicka je supis..ozaj..nejak nestiham odpisoat lebo nemam dost casu ist na net ale slubujem ze to napravim...mozno...
28. 4. 2005 08:53 - ludka
Na môj vkus zložitá, ťažká, ale niečo nové.
28. 4. 2005 11:26 - deLongi
perfektne opísané jarné prebúdzanie sa!
29. 4. 2005 13:22 - nereg. annita
je to jasne ty mas dalsiu kvalitnu basnicku!
16. 1. 2006 09:19 - SlavoK
Zúhlasím s deLongim. Je pekná, no chýba mi v nej niečo temné - ale 1ka tiež
12. 8. 2006 21:24 - nereg. Ronaldinho
nie...ved naco by tam bolo nieco temne...ved je to jar...v jari sa vsetko prebudza...u mna velmi dobre...jednotka...velmi lahko sa mi citala...
rytmus neunikal, co je fajn
16. 8. 2006 10:39