Basnicky.sk

Na čele skupiny stál
hlavu helmou si prikrýval.
Presiaknutý spomienkami
teraz leží vo vlastnej krvi.

Tak dlho na hviezdy nepozeral,
ani nepamätá, kedy miloval.
Krásy života nevnímal,
späť, nikdy sa neobzeral.

Odpútal sa od domova,
chcel ujsť od rodičov
nenávisti a ponižovania.
Do pekla s tou bolesťou!

Má nárok na trochu lásky.
Tak prečo počúva výkriky hrôzy?
Prečo nechá so sebou zametať
a nevráti sa k tej,
čo ho neprestala milovať!?
Aj tak srdce má pri nej...

Nechal ho tam,
aby mohol byť sám
a nemusel odolávať výčitkám.
Túži po kúsku uznania.

Ešte nemôže zmiznúť
dielo nie je hotové!
Už len kúsok, nejaký čas
a všetko bude iné...

Na prahu starých čias
znovu sa musel ocitnúť.

Chcel sa vrátiť späť,
ale to nejde.
Ľútosť ho premkla ako jed,
o chvíľu to prejde.

Osamelý vojak, niekedy
na čele skupiny stál.
Sám teraz umieral.
Na perách otázka keby...